TIGROARCHÍV - Samopotopenie francúzskej flotily v Toulone v roku 1942

9. novembra 1942 sa do Hitlerovho hlavného stanu dostavil veliteľ nemeckého vojnového námorníctva. Nacistický vodca mu ponúkol miesto: „ Sadnite si, veľkoadmirál Reader... Ako viete, včera sa Američania vylodili v Alžírsku. Aké sú nové správy? “

Reader sedel vzpriamene a pozeral führerovi priamo do očí: „ Je to veľká invázia. Stotisíc amerických vojakov. Jednotky francúzskej vichystickej vlády však proti Američanom v Alžíri aj naďalej húževnato bojujú. “
„ To im slúži ku cti, “ chladne poznamenal Hitler. „ Nesmieme sa však nechať ukolísať. Francúzi môžu hrať dvojitú hru. Vláda maršála Pétaina je voči nám lojálna, no niektorí jej predstavitelia, vrátane admirála Darlana, sú málo čitateľní... Čo vieme o francúzskych stratách? “
„ Francúzi údajne stratili viac ako 35 plavidiel, “ referoval veľkoadmirál, „ a najmenej 1300 mužov, môj vodca. Zdá sa, že nepriateľstvo medzi Francúzmi a Spojencami, už aj tak dosť veľké po zničení francúzskej flotily v Mers-el-Kebíre, naďalej vzrastá. “
Hitler vstal a s rukami za chrbtom sa začal nervózne prechádzať po miestnosti: „ Uvažujme, prečo je admirál Darlan v Alžíri. Ako je možné, že tam odcestoval tesne pred americkou inváziou. Veľmi pravdepodobnou sa javí myšlienka, že bol o plánovanej akcii vopred informovaný a z tohto dôvodu som oprávnený domnievať sa, že Darlan iba vyčkáva, aby sa pripojil k Američanom a Britom len čo uvidí, že víťazia. Jeho súčasný odpor nie je nič iné, než symbolický boj vlády vo Vichy uchovať si tvár. Musíme predpokladať, že sa postaví na stranu nepriateľa a že francúzska flotila zakotvená v Toulone učiní to isté. Musíme ju neutralizovať čo najrýchlejšie. Začnite operáciu Anton. “
„ Môj vodca, “ decentne si vzal slovo Reader. „ Akýkoľvek agresívny krok proti toulonskej flotile nesie riziko, že ju privedieme do náruče nepriateľa. “
„ Takéto riziko musíme akceptovať, “ zastal pri dverách Hitler. „ Koniec koncov, táto flotila sa nechová neutrálne len voči Spojencom, ale aj voči nám, takže je mi v tejto chvíli na nič. Riziko bude trvať len tri dni, dokým naše pozemné sily a letectvo nezablokujú Toulon. “
„ Dovolím si pripomenúť moje presvedčenie, “ hľadal argumenty veľkoadmirál, „ že francúzska oceánska flotila zostane lojálna voči Pétainovi a že je ešte stále možné získať ju pokojnou cestou, aby bojovala na našej strane. Podpora bitevného krížnika Strasbourg, piatich krížnikov a štrnástich eskortných plavidiel by mohla byť rozhodujúcou pri odrážaní invázie Spojencov na juhu v Provence, ktorá sa mi zdá byť nevyhnutnou. “
Hitler zamračene zošpúlil pery: „ Predstavte si situáciu, že táto flotila prejde na stranu protivníka. Naše konvoje do Tuniska, Líbye a na Korziku by boli ohrozené... Nie. Ak sa Francúzsko vzoprie, musí byť bez milosti potrestané. Flotilu nesmieme nechať uniknúť. Buď bude zajatá alebo zničená a Toulon obsadený. Pozvem premiéra Lavala k sebe na oficiálnu návštevu. Keď nebude vo Vichy, Pétain sa bez neho neodváži podniknúť nič. Našťastie veliteľ flotily Laborde je na našej strane. Sám navrhol vytvorenie francúzskej Púštnej légie, ktorá by pod Rommelovým velením bojovala proti Britom. Vy sa snažte jednať s admirálmi v Toulone, aby sa flotila pripojila k nám... To je všetko veľkoadmirál. Ďakujem vám za návštevu. “

**********************************

Štátny tajomník francúzskeho vojnového námorníctva kontradmirál Auphan vstúpil 11. novembra do kabinetu osemdesiatšesť ročného maršala Pétaina a ticho prehlásil: „ Pán maršal, do dvadsiatich štyroch hodín môžu byť Nemci v Toulone. Ešte je čas na vyplávanie flotily. Vydajte rozkaz a o päť hodín bude mimo ich dosah. “
Pétain kontradmirálovi skrúšene podal ruku: „ O to isté ma žiadal generál Weygand. Odmietam ju poslať do okupovaného Alžírska, to by bola jednoznačná provokácia Nemcov a z našej strany aj porušenie prímeria... Pripojenie flotily k anglo-americkým silám hneď po tom, čo sme v boji proti nim stratili viac ako 1000 mužov, by u mnohých našich námorníkov vyvolalo morálne námietky. “
„ Je veľmi pravdepodobné, “ namietol Auphan, „ že na ceste bude flotila napadnutá nemeckými a talianskymi lietadlami, čím u väčšiny posádok váhanie zanikne. Podstatné je, aby flotila vyrazila na more ešte pred príchodom Nemcov. Tí obsadzujú celú slobodnú zónu a valia sa na juh bez prekážok, lebo naša vláda zakázala akýkoľvek odpor. Zajtra Toulon padne. “
„ Na vine je admirál Darlan, “ pokorne sklonil hlavu maršal. „ Počúvol výzvy generála de Gaulla, aby sa naše jednotky pridali na stranu Slobodných Francúzov. Darlan včera v Alžírsku svojvoľne nariadil zastavenie paľby proti Američanom, čo u Nemcov vyvolalo okamžitú reakciu... Niektorí navrhujú, aby lode zamierili na Baleáry alebo do Barcelony. Španieli by však o tom nemali vedieť. V každom prípade by takýto čin znamenal prudký politický obrat a zmenu spojenectva. “
„ To je pravda, pán maršal, “ prisvedčil Auphan. „ Preto by sa mala vláda premiestniť do Alžírska. “
„ Laval by s tým nikdy nesúhlasil, “ rozpačito zahundral Pétain. „ Zo všetkých síl sa snaží nájsť spoločnú reč s Hitlerom. Otvorene kolaboruje s Nemcami, aby vyviedol Francúzsko z tejto nezávidenia hodnej situácie. Ostatne, ako my všetci... “
Kontradmirál chvíľu váhal, či má Pétainovi predostrieť svoj návrh, no nakoniec sa odhodlal: „ A čo bude s vami, pán maršal? Nechal som vo Vichy pre vás pripraviť lietadlo vojnového námorníctva, ktoré vás v priebehu štyroch hodín môže prepraviť do Alžírska. “
Hrdina z 1. svetovej vojny akoby ožil a oči mu znova zasršali energiou: „ Nie, neodletím. Ako si to predstavujete? Ja neopustím Francúzov. Keby vojna trvala 3 mesiace, ale trvá už 3 roky. Čo sa stane s Francúzskom? “
„ Aké sú vaše rozkazy? “ chladne sa opýtal Auphan, keď pochopil, že flotilu do Alžírska nedostane.
Pétain sa upokojil a unavene odpovedal: „ Musíme vyčkať. Nemôžeme naše plavidlá vyslať do Alžírska, keď sa tam bojuje s Američanmi. Navyše som verejne odsúdil Darlana. Počkáme, kým sa veci nevyjasnia. “

**********************************

V poobedňajších hodinách vrchný veliteľ nemeckého vojnového námorníctva zavolal na vrchné veliteľstvo Wehrmachtu: „ Tu je veľkoadmirál Reader. Spojte ma s maršalom Keitlom. “
„ Vyčkajte prosím. Prepájam... . Tu Keitel. Počúvam. “
„ Keitel? Je treba urýchlene zastaviť vaše pozemné vojská pred Toulonom. Dostal som telegram od kontradmirála Auphana, v ktorom ma uisťuje, že francúzska flotila zostane voči nám lojálna. “
„ Prázdne slová k ničomu nezaväzujú. “
„ Je to slovo námorného dôstojníka. Okrem toho mám v Toulone vyslanca, ktorý neustále jedná s Labordeom aj s námorným prefektom Toulonu Marquisom. Obaja sú ochotní spolupracovať. Očakávajú britský útok... Dal som im svoje slovo, že nemecké námorníctvo nepodnikne nijaký krok, ktorý by mohol ohroziť celistvosť francúzskej flotily. Telegram už odišiel. “
„ Je mi ľúto, pán veľkoadmirál. Vzhľadom k Darlanovej zrade už nemožno francúzskym admirálom ani generálom dôverovať. “
„ Zmocniť sa francúzskej flotily bude zbytočné. Aj keď pripustíme, že nám padne do rúk nepoškodená, nedokážeme ju vzhľadom na nedostatok vlastného personálu opäť vyzbrojiť. V záujme Nemecka je potrebné presvedčiť ju, aby bojovala na našej strane. “
„ To je možno pravda, ale rozkazy už boli vydané. Plány Anton a Lila sa už realizujú. “

**********************************

Večer bolo v toulonskom kotvisku Milhaud rušno. Na bitevnom krížniku Strasbourg, vlajkovej lodi admirála Labordea, sa ponevierali námorníci s nápadne zachmúrenými tvárami. Rozkazy od dôstojníkov prijímali s frfľaním a poznámkami, ktoré predtým boli nemysliteľné. Nakoniec situácia vyústila do otvorenej vzbury. Na zadnej palube sa k zhromaždeným námorníkom otočil hlavný lodník Bouillon: „ Počujte, kamaráti! Všetci sme počuli, čo sa deje. Nemci obsadzujú aj zvyšok našej krajiny, ktorý nezabrali pred dvoma rokmi. A my tu čakáme so založenými rukami. “
„ Tak je! “ začali sa ozývať výkriky z davu. „ Nie sme zbabelci! Vyraziť do Alžírska! Preč s Labordeom! “
„ Hitlerov zámer je jasný! “ pokračoval hlavný lodník. „ Naše lode by sa mu celkom zišli proti Britom a Američanom. Lenže k lodiam potrebuje posádky. Čo myslíte, najmä vy s Alsaska, kto prvý pôjde slúžiť do nemeckej maríny? Koho prvého sa budú pýtať, prečo utiekol z krajiny, ktorá patrí Nemecku? Áno, hovorím o vás Alsasania. Vás budú považovať za vlastizradcov a ak vás minie popravčia čata, bude to tá najšťastnejšia chvíľa vo vašom živote. Darlan zastavil boj proti Spojencom a de Gaulle nás vyzýva, aby sme sa pridali na stranu Slobodného Francúzska. Čo odpovieme? “
„ Nech žije Darlan! “ zapå ňala sa zadná paluba nadšenými výkrikmi. „ Vyplávať! Poďme k Američanom! Nenechajme sa zajať! “
„ Admirál Laborde, “ prekrikoval pobúrené hlasy iný lodník Dannel, „ nám vyhlásil pohotovosť. To by som pochopil. Vraj sa blíži britský zväz, ktorý sa chce vylodiť v Provence. Pripravujeme sa odraziť britskú inváziu, ale je tomu naozaj tak? Prečo nevydal rozkaz zatopiť v kotloch? “
„ Chce nás zapredať Nemcom! “ ožila paluba výčitkami podráždených mužov. „ Preč s Labordeom! Nechceme byť zajatí Nemcami! Vyplávajme k de Gaulleovi! “
„ To by už mohlo stačiť, Dannel! “ prehlušil burácanie veliteľ lode Seyeux, ktorý sa v sprievode dôstojníkov zrazu zjavil na zadnej palube. „ Poburujete posádku, pričom vôbec nie je dôvod na paniku. Ja vám zaručujem... “
„ Čo nám chcete zaručiť, pán kapitán? “ drzo ho prerušil Bouillon. „ Aj tak urobíte to, čo vám prikáže admirál. Nemáme sa o čom baviť... “
„ Za toto pôjdete do chládku, Bouillon, “ rozčúlil sa kapitán a chcel prikázať jednému z dôstojníkov, aby lodníka zatkol.
Vtom však z vedľa zakotveného krížnika Colbert zazneli výhražné výkriky: „ Hej, vy tam na Strasbourgu! Nebabrite sa s tými špinavými zapredancami! Vyhoďte tú dôstojnícku bandu na breh! Ani my nechceme slúžiť Nemcom!
„ To je škandál! “ zhrozil sa Seyeux, keď videl, že námorníci z Colbertu hádžu svoje batohy do vody. „ Prikazujem vám, okamžite sa vráťte na svoje miesta!.. . “
„ Na Colberte majú pravdu! “ zvolal Bouillon. „ Vyveďte dôstojníkov aj s kapitánom na breh! Poďme na prednú palubu, vedie z nej lávka na prístavné mólo... “
Aj na prednej palube sa začali schádzať námorníci a postrkovali kapitána s dôstojníkmi, dokým ich neprinútili vystúpiť na breh. Nad ich hlavami sa odrazu rozľahol hlas fregatného kapitána Durochého, ktorý sa šplhal na delovú vežu s 330 milimetrovými kanónmi: „ Spamätajte sa predsa...ech...námorníci! Pozrite sa, ...ech... čo z vás urobil strach! Vŕšite sa na kapitánovi, ktorý počúva rozkazy, tak ako my všetci... Chápem, že mnohí z vás sú znepokojení. Najmä Alsasania. No to nikoho neoprávňuje svojvoľne porušovať disciplínu. Prinajmenšom táto loď, si nezaslúži takéto zneuctenie... “
Dav opäť zašumel: „ To sú iba krásne rečičky! Čo s nami bude, keď sem prídu Nemci? Laborde nechce flotilu zachrániť! Vyplávajme! “
„ Musíme mať na to rozkaz! “ neochvejne bránil česť flotily Duroché. „ A verím, že ten rozkaz príde, ak nastane vhodný čas. Musíme admirálovi dôverovať. Je Francúz takisto ako my. Sám povedal, že flotila bude alebo francúzska, alebo nebude vôbec!.. . Strasbourg prežil už mnoho búrok a prežije aj túto, ak budeme rozumní. Všetkých nás spája duch Strasburgu, ktorému je cudzia zbabelosť. Niektorí z vás slúžia na tomto krížniku už dva roky a prežili ste na ňom kus svojho života. Ja sám som na tejto lodi niekoľko rokov a hanbil by som sa, keby jej meno poškvrnila vzbura!.. . Počul som, že kričíte Nech žije de Gaulle, Nech žije Darlan. Mali by ste kričať Nech žije Francúzsko!.. . Námorníci, dajte príklad flotile! “
Námorníci ticho hľadeli na osamelého dôstojníka, ktorý sa odvážil vstúpiť do ich rozbúrených myslí a po chvíli sa začali rozchádzať. Onedlho ich nasledovali kolegovia z Colbertu a z ostatných lodí, na ktorých sa nespokojnosť prejavila takisto.

**********************************

14. novembra o 10.40 dosadlo na pristávaciu plochu letiska vo Vichy lietadlo. Pilot ho obozretne viedol po betónovej dráhe až k letiskovej budove, kde na trávnatom povrchu neďaleko stojánky lietadiel stál čierny vládny renault.
Kontradmirál Platon, ktorý z neho vystúpil, čakal kým lietadlo zastaví. Potom sa vybral privítať admirála Labordea, čo sa zjavil v otvorených dverách a pomaly zostupoval po schodíkoch: „ Zdravím vás, admirál. Aký bol let? “
Laborde sa usmial a kývol rukou: „ Čudujem sa niektorým pilotom, že sú ochotní sadnúť do takej stodoly. Niet nad jednomotorovú stíhačku. Keď som mal trochu menej rokov, na inšpekcie som lietal v námorných hydroplánoch. Posadil som to hneď vedľa lode a pokým sa všetci spamätali, bol som na palube... Tak čo nového vo vláde, pán štátny tajomník? “
„ Poďte, zaveziem vás do hotela Parc, “ povedal Platon namiesto odpovede a vzal Labordea pod pazuchu.
Keď nasadli, Laborde začudovane poznamenal: „ Vy riadite sám? Kde máte šoféra? “
„ Nechcel som zbytočne riskovať, “ bez vytáčok vyšiel s pravdou Platon. „ Takto je o jedny uši menej... Nemám veľa času, o dve hodiny odlietam do Tunisu, aby som zabránil dezercii našich zborov k Britom a Darlanovi... Prečítajte si toto... “
„ Čo je to? “ prevracal Laborde v ruke hlavičkový papier generálneho sekretariátu vlády. „ Francúzsky štát, ministerská rada. Admirál Darlan je vylúčený zo spoločenstva národa. Prehlasujem ho za zbaveného všetkých verejných a veliteľských funkcií. Maršal Pétain... Skvelé. Kto teraz velí ozbrojeným silám? “
„ Pétain, “ mykol hlavou štátny tajomník. „ Musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme ho usmernili správnym smerom... Maršal vás prijme o jedenástej. “
„ Darlanovo konanie bolo nezodpovedné, “ nahlas premýšľal admirál. „ Zmaril všetky naše nádeje. Chcel som vyraziť proti Angličanom a postaviť sa ich flotile na úrovni Alžíru. Lenže po jeho výzvach, aby sa námorníci pridali k Američanom, to urobiť nemôžem. Posádky sa cítia neisto. “
„ Čo sa deje? “ spozornel Platon. „ Stalo sa niečo v Toulone? “
„ Muži sú skľúčení, “ pozrel Laborde von oknom. „ Medzi vzrušenými mladíkmi požadujúcimi vyplávanie je dosť múdrejších, ktorí sa pýtajú, kam by sa malo vyraziť. Zaznamenali sme niekoľko prehreškov voči disciplíne, no organizátorov sme identifikovali a hneď dali do basy. Dôstojnícky zbor je však plne lojálny. Ja držím toulonskú flotilu pevne vo svojich rukách a nikomu nedovolím, aby ma prinútil zmeniť stanovisko. Hitler ma prostredníctvom svojho zmocnenca uistil, že Toulon neobsadí. Nemám dôvod neveriť mu... A čo Auphan? Zdá sa mi, že sa príliš angažuje v otázke vyplávania flotily. “
„ Treba sa mať na pozore, “ prikývol Platon. „ Krúti sa okolo Pétaina a snaží sa ho ovplyvniť tak, aby zmenil smerovanie politiky. Predvčerom dokonca poslal Marquisovi príkaz, aby zastavil všetky jednania s Nemcami o možnosti eventuálneho nasadenia flotily v prípade invázie Spojencov. Auphana však podporujú len dvaja ministri. “
„ A maršal Pétain? “ skúmavo sa na Platona zahľadel Laborde.
Štátny tajomník pohľad opätoval: „ Starý pán je duševne svieži už len niekoľko hodín denne. Vstupom nemeckých vojsk do slobodnej zóny bol zdesený. Vidí v tom nezdar vlastnej osoby a svojej neutrálnej politiky. “
„ Čoskoro nebudeme maršala potrebovať, “ prekvapivo zareagoval admirál. „ Jedinou možnosťou je lojálna aliancia s Hitlerom. Musíme sa spoliehať na premiéra Lavala, ktorý za nás urobí krok k spojenectvu s Nemeckom, aby sme sa mohli podieľať na budovaní novej Európy. Pétain ostane len figúrkou v našich rukách... Auphana však musíme zastaviť skôr, ako na to príde. “
Keď sa admirál Laborde vrátil po jednaniach z Vichy do Toulonu, prišiel mu telegram, že Pétain odovzdal svoje právomoci Lavalovi a Auphan podal demisiu. Novým štátnym tajomníkom vojnového námorníctva sa mal stať admirál Abrial.

**********************************

Toulon podľa Hitlerovho rozkazu ostal jediným neobsadeným miestom vo Francúzsku. 17. novembra nariadil rozpustenie francúzskej armády a potom nechal stiahnuť všetky francúzske letky z okolia Toulonu. Presunul ich do vnútrozemia a nahradil ich nemeckým letectvom.
O pol piatej ráno 27. novembra 1942 vojak konajúci strážnu službu pri vchode do pevnosti Lamalque začul z východu blížiaci sa hukot motorov. Lomoz sa približoval, no vojak sa vôbec neznepokojoval, lebo sa domnieval, že ide o francúzsku obrnenú kolónu, ktorá sa prisúvala na obranu Toulonu. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď pred bránou zastali polopásové nemecké obrnené transportéry 1.práporu divízie SS Das Reich, ktoré spolu so 7. a 10. tankovou divíziou dostali rozkaz obsadiť Toulon. Z čelného vozidla vyskočili traja Nemci so samopalmi: „ Hende hoch! Ani sa nepohni! sem!.. . Otvor bránu! Schnell! “
„ No ja, neviem, “ roztržito bľabotal strážnik. „ To môže len operačný dôstojník. Čo vlastne chcete? “
„ Choď pre operačného, “ prikázal nemecký dôstojník, ktorý vystúpil z transportéra ako posledný. „ Hýb sa, lebo vylomíme bránu. “
Zakrátko sa objavil operačný dôstojník, námorný poručík Delort: „ Čo sa tu deje? “
„ Bez meškania otvorte bránu, “ trpezlivo opakoval nemecký dôstojník. „ Nie sme nepriatelia. Prichádzame vám pomôcť. “
„ Ale prečo je prerušené spojenie? “ nechápavo pozeral na Nemcov Delort.
Nemecký poručík však pomaly strácal trpezlivosť: „ Otvorte, lebo začneme paľbu! “
Delort si premeral transportéry a samochodka, s delom namiereným priamo na bránu, ho presvedčila: „ Námorníci! Otvorte bránu!.. . Neviem, o čo tu ide, ale podám správu na patričné miesta. “
Nemec si operačného vôbec nevšímal a obozretne sledoval, ako sa jeho obrnené vozidlá plazia pod nízkou klenbou brány na nádvorie pevnosti. Potom sa obrátil k Delortovi: „ Chcem admirála Marquisa! Vodca vzhľadom na to, čo sa stalo v severnej Afrike, považuje za nutné obsadiť Toulon. Okamžite chceme vidieť admirála Marquisa. Ukážte mi jeho izbu. No tak... “
„ Áno... áno, “ konečne začal chápať Delort. „ Poďte za mnou do budovy...zavediem vás k jeho dverám. “
Keď prechádzali okolo pracovne náčelníka štábu kontradmirála Robina, poručík náročky kopol do dverí a nakrátko zakukol dnu: „ Vztyk! Čo sa tu váľate, človeče! “
Robin okamžite pochopil, že trúfalosť poručíka, ktorý sa mihol vo dverách a hneď pokračoval v ceste k Marquisovým dverám, bola spôsobená mimoriadnou udalosťou: „ Preboha, Nemci. Nezbadali ma... Musím varovať flotilu. Kde je telefón?.. . Zavolám do vnútorného opevnenia prístavu Dornonovi... No tak, zdvihni to... “
„ Tu kontradmirál Dornon. Čo je? “
„ Tu je Robin, počúvaj ma. Nemci obsadili Lamalque. To znamená násilnú okupáciu Toulonu. Vieš čo máš robiť! “
„ Ty si sa zbláznil. Tu je kľud. “
„ Opakujem. Pevnosť je obsadená. Práve zatýkajú Marquisa. Potopenie sa zdá nevyhnutné. Podaj správu na Strasbourg Labordeovi. “

**********************************

V tej chvíli spal admirál Laborde pokojným spánkom na bitevnom krížniku Strasbourg, plne dôverujúci nemeckým vyhláseniam o zachovaní slobodnej opevnenej zóny v Toulone. Keď zazvonil telefón, ospanlivo zdvihol slúchadlo: „ Laborde. Čo sa deje? “
„ Tu je náčelník štábu flotily Guérin. Volal mi Dornon a povedal, že sú tu Nemci. “
„ Vy ste sa zbláznil, kontradmirál! To nie je možné!.. . A kde sú? “
„ V Lamalque, pán admirál. Vraj zajali Marquisa. V opevnenej zóne ešte nie sú. Všetky vonkajšie linky sú prerušené. “
„ To je nemožné. Zavolám Marquisovi... . No tak...nikto to nedzvíha?.. . “
“ Tu kontradmirál Robin. “
„ Robin? Čo sa u vás deje? “
„ Mám niekoho v izbe. Nemôžem hovoriť. Zaveste a už nevolajte... “
„ Haló, Robin! Haló!.. . Položil... Preboha, čo mám robiť? Poplach, musím vyhlásiť poplach... .. “
„ Guérin, počúvam. “
„ Vyhláste poplach. Okamžitý alarm pre všetky plavidlá. Zapáľte pod kotlami. Odplávať s loďami niekoľko metrov od nábrežných mól, aby sme sa nenechali zaskočiť. Nemci chcú dostať flotilu. “
„ Je dovolené použiť proti útočníkovi zbrane? “
„ To v žiadnom prípade. Postupujte presne podľa smerníc. Nesmieme začať prví. Ja ostanem verný spojeneckému záväzku. Treba klásť pasívny odpor, aby sme získali čas. Nedajte sa vyprovokovať. “

**********************************

O štvrť na šesť sa pri bráne Malbousquet ozvalo burácanie motorov nemeckých obrnených vozidiel práporu 7. tankovej armády, ktoré mali vpadnúť za opevnenia Toulonu zo severozápadu. Čelný tank zastal pri železných vrátach a vyskočil z neho kapitán von Furstenberg: „ Hej, strážnik! Zavolaj veliteľa! “
„ Čo tu chcete, s tými tankami? “ drzo sa ohradil hliadkujúci francúzsky vojak. „ Sme predsa spojencami, nie? “
„ Ešte raz hovorím, zavolaj veliteľa, “ prísne zmraštil obočie kapitán.
Medzitým sa objavil mladý námorný poručík, zjavne rozrušený príchodom Nemcov: „ O čo tu ide? “
„ Chcú, aby sme otvorili, “ nevrlo vojak fľochol smerom k nemeckým tankom.
„ Na to nemáme rozkaz, “ obrátil sa poručík k nemeckému dôstojníkovi, no vtom ho vystrašil hukot nemeckých lietadiel. „ Vy nás budete bombardovať? “
„ Nie, to je magnézium, “ pozrel Nemec na oblohu, ktorá sa nad prístavom blýskala jasným svetlom. „ Prichádzame ako spojenci zabrániť zrade. A na to potrebujeme svetlo... Otvorte, lebo bránu prerazíme. “
„ Ráčte počkať, “ naťahoval čas poručík. „ Musím si vyžiadať pokyny. “
„ O žiadne pokyny žiadať nemusíte, “ ľahostajne prehlásil dôstojník a otočil sa k tanku. „ Spojenie máte prerušené... Fííí... Hans! Poď! Preraz bránu! “
Z výfukov čelného tanku sa vyvalili kúdoly čierneho dymu a jeho pásy zarachotili po kamennej dlažbe. Nasledoval mohutný úder na bránu a tá sa pod váhou oceľového kolosu začala bortiť. Francúzi, vyzbrojení len puškami, toto divadlo nemo pozorovali a nebolo v ich silách zastaviť postupujúcu tankovú kolónu, ktorá mierila priamo k osvetleným kotviskám lodí.

**********************************

Veliteľ iného práporu 7. tankovej divízie, major Heillbronn vezúci sa v čelnom tanku spolu s námorným poručíkom Albrechtom, bol veľmi nervózny: „ Mám rozkaz zajať admirála Labordea a priviesť ho ku generálovi von Funkovi. Kde je bitevný krížnik Strasbourg? “
„ V kotvisku Milhaud, vedľa brány Chemin de fer, “ lúštil mapu Albrecht. „ Tuto je pyrotechnický areál, tu západný bazén... “
„ Počujte, Albrecht. Tade sme už predsa išli, “ rozčúlil sa major. „ Dali mi vás ako sprievodcu, lebo sa tu vraj dobre vyznáte. Ale ten čo to nariadil, je ešte väčší hlupák ako vy. Blúdime tu dookola ako somári. Už máme hodinu meškanie. “
„ Ja robím čo môžem, “ ohradzoval sa poručík. „ Na križovatkách v pevnosti mali byť naše špeciálne jednotky, ktoré nás mali navádzať, ale nie sú tu. “
„ To dá rozum, že tu nikoho niet! “ sčervenal Heilbronn. „ Snáď nás tu nebudú čakať do súdneho dňa... Stojíme, pred každou bránou, pred každými vrátami a tí prihlúpli Francúzi stále len – Nemáme rozkazy, nemáme rozkazy... A drahocenné minúty unikajú. “
„ Desať minút nás zdržal len ten vlak, “ pokrčil ramenami poručík, „ čo nám prechádzal cez cestu západne od Toulonu. “
Major na neho zlovestne zagánil: „ Počujte, Albrecht... “
„ Pán major. Hlásenie od poručík Sporera, “ zamiešal sa do sporu radista. Heilbronn si inštinktívne pritlačil slúchadlá k ušiam: „ Počúvam poručík. “
„ Pán major, moje tanky dorazili k milhaudskému kotvisku. Vidím zakotvené krížniky. Výskyt protitankového delostrelectva som nezaregistroval. “
„ Buďte bez obáv, poručík. Francúzi tam nemajú nič, čím by sa mohli brániť... Je tam aj Strasbourg? “
„ Áno, pán major. Prvá loď z kraja. “
„ Obsaďte ju, ale opatrne. Žiadne násilie. Ideme vám na pomoc. “

**********************************

Na Strasbourgu už od pol šiestej palubný rozhlas oznamoval: „ Bol vyhlásený poplach na všetkých lodiach. Nemci vnikli do Toulonu a snažia sa obsadiť naše lode. Veliteľ oceánskej flotily admirál Laborde vydal rozkaz potopiť flotilu, aby nepadla do cudzích rúk. Evakujte plavidlá a potopte flotilu! Opakujem. “
Zatiaľ čo väčšina posádky organizovane po mostíkoch odchádzala z paluby na mólo, námorný poručík Fay s niekoľkými námorníkmi rozmiestňoval nálože v zadnej delovej veži: „ Simonin, podaj mi kufor s detonátormi. “
„ Tu je, pane, “ podával námorník hnedý kufrík. „ To si naozaj sami potopíme vlastnú flotilu? “
„ Je to šialené, čo? “ prehryzol poručík zápalnú šnúru a zasunul ju do detonátora. „ S tým nič neurobíme. Jediné čo môžeme urobiť, je splniť rozkaz. Záklopky sú otvorené, loď pomaly klesá na dno. Ďaleko to nie je. Iba 3 metre. Ani sa neprevráti... Vnútro lode zničíme trhavinami... “
„ Nemecké tanky! “ zakričal druhý lodník Gourmelen.
Fay sa nedal vyrušovať: „ Pokračujte v práci... Bošovia bombardovali mourillonský prístav. Naše ponorky sa asi pokúsili uniknúť na voľné more. Dal by Boh, aby sa im to podarilo... Houles, podaj mi ďalší detonátor. Natočte vežu, vopchám do delových hlavní nálože... “
„ Pozor! Tank na nás mieri! “ varoval svojich druhov Simonin, no vtom všetkých ohlušil výbuch granátu na pancieri veže. Bol to granát z tanku poručíka Sporera, ktorý sa naľakal otáčajúcej sa delovej veže.
Ťažko zranený Fay zúfalo vykríkol: „ Do boha, vybuchlo mi to v ruke... Moja noha... “
„ Poručík, veľmi krvácate, “ snažil sa pomôcť veliteľovi Simon.
Fay však odmietol: „ Na to sa teraz vykašli... Musíme to dokončiť... Šnúru! Podopri ma!.. .ešte to tu obmotám... Na rozkaz to zapálite. A teraz ma vytiahnite von. “
Medzitým sa na zadnej palube objavil fregatný kapitán Duroché a hneď situáciu zhodnotil: „ Boli sme napadnutí! Za tankom sa ukrýva pechota. Guľometčíci, udržte ich v úctivej vzdialenosti! Potrebujeme čas na rozmiestnenie náloží v podpalubí! “
Tank už viac nestrieľal a začal sa sťahovať.
Na vedľajšom Colberte, ktorý už dosadol na dno, sa začali ozývať explózie náloží. Rovnako tak aj na Algerie. V tejto chvíli už väčšina flotily sedela na dne v plytkej vode, alebo sa prevracala. Nad prístavom sa ozývali výbuchu a oblohu zakrývali čierne mračná dymu z rozsiahlych požiarov.
K Strasbourgu konečne dorazila kolóna majora Heilbronna. Admirál Laborde už bol na palube: „ Idú sem traja dôstojníci. Prvý z nich je major. Asi veliteľ... “
„ Som poručík Albrecht! Môj veliteľ chce hovoriť s najvyšším dôstojníkom! “ zavolal námorný poručík, ktorý sprevádzal majora Heilbronna na mólo.
Laborde sa chytil zábradlia a odpovedal: „ Ja som admirál! Môžete pokojne hovoriť! “
„ Admirál, “ zvolal Albrecht. „ Môj veliteľ si praje, aby ste mu odovzdali loď nepoškodenú. “
„ Veľmi ľutujem, “ roztiahol ramená Laborde. „ Tá už je potopená. Ráčte sa pozrieť. Voda už dosiahla úroveň kajutných okienok. Vidíte ich? Niektoré sú otvorené a prelieva sa cez ne voda. “
Aj Heilbronn pochopil. Až teraz si uvedomil, že paluba je akosi príliš blízko hladiny. Naklonil sa k Albrechtovi a čosi mu povedal. Poručík sa potom znova obrátil smerom k Strasbourgu: „ Pán admirál! Môj veliteľ vám chce povedať, že si vás veľmi váži. “
Nemci zasalutovali a Laborde ich pozdrav opätoval.
Keď bola celá posádka na brehu, admirál nechal odpáliť nálože v kotolniach a prevodovkách. Francúzski námorníci so slzami v očiach sledovali skazu vlajkovej lode a vzdávali jej poslednú poctu. Mnohí nemeckí vojaci sa k nim pridávali.

**********************************

V ten deň, 27. novembra 1942, si Francúzi sami potopili vlastnú flotilu. Zo stotridsiatich siedmych lodí bolo zničených 90% vrátane celej oceánskej flotily. Iba 39 malých poškodených a čiastočne odzbrojených lodí Nemci obsadili na hladine. Bolo to zopár ponoriek, torpédových člnov a torpédoborcov. Z Toulonu unikli len 4 ponorky.
Celý incident sa odohral v relatívnom pokoji a bez francúzskeho odporu. Francúzi mali 26 zranených, poväčšine zasiahnutých úlomkami vybuchujúcich plavidiel a 6 mŕtvych, medzi ktorými bol aj poručík Fay.
Nemci stratili troch príslušníkov SS. Obrancovia jednej rádiostanice si ich maskovacie bundy pomýlili s britskými a omylom začali strieľať...
Dlho pripravovaný nemecký plán obsadenia francúzskej flotily zlyhal kvôli dvojhodinovému blúdeniu práporov 7. tankovej divízie po areáli toulonskej opevnenej zóny. Dve hodiny Francúzom stačili na to, aby svoju flotilu potopili. Rozhorčený admirál Laborde odmietol opustiť palubu potopeného Strasbourgu a kapituloval až po niekoľkonásobnom naliehaní nemeckých generálov na admiralitu vo Vichy.
          Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.